Naposledy: 10.5.2025 22:58:58
Založen: 02.11.2009
Nachatoval: 4057.39 hodin
Pozice v TOP: 476
V izbe ticho kráča po špičkách,
až mám z toho strach:
sviečka brúsi
svoju nekonečnú dlaň
až dorazí tento deň.
Vypínam sa.
Čas.
Čas.
Vyšetrujem sa spolu s Časom.
Hmatám si pulz.
Udieram sa - s Časom.
Zvádzam sa, rozčuľujem...
Kujem pikle,
búrim sa,
nechávam sa uniesť,
udieram sa spolu s Časom.
Ďateľ.
Ďateľ.
Ďateľ.
intímko - pekná kosť
zamknutí zdnuka
páchate nežností
kým na mňa fúka
tak nechám záclony
nech si tu vlajú
zhasnem a v prievane
odletím na juh
po milovaní ležíme spolu bez pohnutia
unáša nás spoločný odliv nevysloviteľnej krvi
ktorou sme sa tesne dotýkali ale nepreliali z nej
ani jednu hlásku
sme plní bezbrehého ligotania, ktoré
sa šíri, ale ani o vlas sa nesčerí – ako tichý tieň
lovca, ako tieň kdesi veľmi ticho hrajúceho rádia
ako jazierka trblietavej ortuti skrytej
hlboko v hrobkách dávnych čínskych dynastií
po ktorej plávajú bez pohnutia jasnozrivé divé kačky zo zlata
Bez pocitu. Múza stále prikývne, akoby sa nič nestalo.
Na hluchom dne občas zanechá stopy po kvetoch
(kvapkou z drogy medzi črepmi stená semeno).
Šatka mokrá od prameňa. Aby sa nezabudlo
na jej mastný uzlík, máva zvrhlíkom a utečencom.
A rovnaká hudba je intenzívnejšia o príhodu,
čo sa stala, keď práve ona znela – bizarná sonáta.
V čírom roztoku: čo je odpustené? Nezábudka čaká.
a potom sa premeň na čo chceš
na mládenca čo odchádza pyšným krokom
na okoloidúceho so spustenou hlavou na smutnej ulici
alebo na zdravý spánok do rána
neskôr
ale teraz buď netrpezlivý
keď stojíš pár dychov odo mňa
zrakom už zosuň z pliec šaty
ktoré závan bez hanby
pritláčal na napnuté stehná
vyzleč ma už vyzleč
z hlavného hriechu
veď pridlho som ho nosila na sebe
a druhí videli ako lipol na mne
keď som k tebe bežala
tak ich zosuň
tanec aj galop svätých nahých tiel
teraz sa môžeš premeniť na čo chceš
moja úzkosť je už pokojná