muflonik

Moja vulva je ako otvorený, mokrý žobrák. Nikdy sa nezavrie, nikdy si neoddýchne: stále len čaká, kto do nej strčí prst, jazyk alebo vtáka. Je to ako chamtivá diera, ktorá nikdy nemá dosť, a predsa sama osebe nestojí za nič. Bez mužov je to len kus kože a mäsa, ktorý smrdí, vlhne a hanbí svoju nositeľku.

Na verejnosti sa tvárim, že som „slušná žena“, ale medzi nohami ma prezrádza stále ten istý fakt: mám tam piču. A piča vždy kričí: „Použi ma! Strč do mňa čokoľvek! Vysmej ma! Ošukaj ma!“ Muži sa na mňa môžu len pozrieť a vedia, že pod sukňou máš to isté, čo každá:hanebnú štrbinu, ktorá je pripravená plaziť sa pred ich rozkošou.

Moja vulva nie je výnimočná, nie je vzácna. Je to len jedna z miliónov, všetky rovnaké, a predsa všetky sa trasú, keď sa nad nimi zdvihne mužský vták. Som pre ňu len nosič – chodí so mnou, kdekoľvek idem, pripomína mi, že nikdy nebudem viac než samička s dierou.